Šupni mi ten senzor z Číny rovno do žily, nech viem ako som sa vyspal. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Silicon Valley je svetom, kde sa rodia zázraky. Teda, aspoň od tých úspešných firiem. Viac ako 90 % technologických startupov skončí potupným neúspechom a inak tomu nie je ani v slnečnej Kalifornii. Ale pravdaže, kto nehrá, nevyhrá a bez snahy niet úspechu.

Včera si ešte tlačil fúrik na melónovej brigáde, dnes si už technomogul. Na jednej strane údolia sú technologické firmy a laboratória, robiace výskum na absolútne špičkovej úrovni a hraniciach dnešnej vedy a na druhej strane banda ledva dospelých študentov IT odborov, ktorí zakladajú vlastné firmy, pričom ich podnikateľský plán pozostáva zo zadania výroby nejakého šrotu v čínskej fabrike za peniaze vyzbierané na Kickstarteri (kde oblečený v roláku mávajú rukami pred kamerou a so žiarivými očami vysvetľujú svoje nápady s vyslovením slova inovácia 10× za minútu).

V IT svete sa treba pohybovať rýchlo, pretože ak máte nejakú prelomovú novinku, môže sa stať, že vám ju o chvíľu niekto vyfúkne. Všetci sa pozeráme na žiarivé príklady dnešných gigantov, akými sú Google či Facebook, ktorí dokázali preraziť skutočne vo veľkom a ak ste mladá technická krv, už sa vidíte v ich novej reinkarnácii.

Nedelnik17-1_nowat

Počítače dávno nie sú oddeleným svetom a technológie tohto typu sa zahrýzajú do všetkých odvetví. Kým Uber tvrdo útočí na svet taxíkov a pri masívnych investíciách viac ako miliardy dolárov sa rozširuje do celého sveta, AirBnb útočí na trh hotelierstva a napríklad Netflix zase na skostnatený svet televízie. Nikto nie je v bezpečí. Všetci sa bojte Kalifornských gigantov. Stačí dobrý nápad a investori už pumpujú do vás milióny, v snahe ovládnuť svet.

Na riešenie problémov a drobných nedostatkov nie je čas. Treba rýchlo bežať dopredu a ono to už nejako dopadne. A ktorý trh čaká ďalšia techno revolúcia? A čo ste nepočuli? Zdravotníctvo tras sa. Moderný svet nositeľnej elektroniky útočí.

To by ma zaujímalo, ako som sa dnes vyspal

Smarthodinky a športové merače na vás možno pôsobia ako nápad posledných rokov, avšak ide o trh, ktorý sa rôzne firmy snažia presadzovať už dlhé roky. Koniec koncov, napríklad v rámci iniciatívy SPOT od Microsoftu, predstavili rôzni výrobcovia smarthodinky pred viac ako dvanástimi rokmi.

Aj keď za posledné roky trh značne rastie vďaka ošiaľu „nového trendu“, výrobcovia stále tápu v tom, čo vlastne smarthodinky a inteligentné náramky majú robiť. Ide len o pasívny merač telesných funkcií, na ktorý máte zabudnúť a len z neho získavať dáta? Alebo ide o pomocníka, smartfónu? Alebo snáď o samostatný produkt, ktorý vám uľahčí život?

Jednou z funkcií, ktoré mnohé náramky a hodinky ponúkajú, je sledovanie spánku. Ak sa s touto vlastnosťou stretnete po prvýkrát, je bez pochybností zaujímavá. Sú to dáta, ktoré ste ešte o sebe nikdy nevideli, takže pozrieť sa na ne vás skrátka láka (rovnako ako vás určite zaujíma, koľkokrát ste si už utreli zadok a koľko metrov fekálií ste za svoj život zo svojho tela vyložili).

Nedelnik17-3_nowat

Problémom je, že dáta o priebehu spánku nie sú žiadny extrémny unikát a obvykle ani nevykazujú v priebehu dní, týždňov či mesiacov nejakú prílišnú variabilitu (teda, ak nie ste batoľa).

Na svoje spánkové dáta sa najprv nedočkavo pozeráte každý deň, ale po pár dňoch či týždňoch prestanete. Veď čo by ste na nich chceli ešte vidieť? To, koľkokrát ste mali REM spánok, koľkokrát ste sa zobudili a podobne, je v zásade celkom irelevantná informácia. Dôležité je to, či sa ráno po prebudení cítite odpočinutý a o tom, či ste spali dobre, alebo zle si nepotrebujete prečítať z displeja.

Je to ako keby ste si do kúpeľne nainštalovali inteligentné zrkadlo, do ktorého sa každé ráno pozriete a veľký červený nápis vám oznámi: „ste strapatý“. No, to je ale informácia. Veď to vidím. Rovnako ako po prebudení cítim, ako som sa vyspal. Dúfam, že niekto vymyslí hodinky, ktoré budú monitorovať koľkokrát ma denne bolelo koleno, pretože inak by som si to nevšimol.

Zabudnime ale teraz na to, že sa pozeráme na spánkové dáta len tak „zo srandy“ a predpokladajme, že trpíme nejakým vážnym spánkovým deficitom. Kvalita spánku je dôležitá a pri pretrvávajúcich problémoch môžete čeliť mnohým zdravotným komplikáciám. Mať dohľad nad jeho priebehom teda môže mať význam aj z pohľadu amatéra.

Teda, pri predpoklade, že dané zariadenia vám vôbec spánok merajú dobre.

Na meranie spánku v lekárskom prostredí sa totiž používa EEG (elektroencefalografia), pri ktorej sa meria aktivita mozgu, zatiaľ čo náramky používajú v horšom prípade len akcelerometer merajúci pohyb. Rôzni ľudia sa však pri spánku hýbu rôzne a dáta tak môžu trpieť chorobou spriemerovania.

Smarthodinky preto pre zvýšenie presnosti pridávajú meranie tepu, čo spoločne s dátami o pohybe  dáva spoľahlivejšie dáta. Špecialisti o tom ale vyjadrujú pochybnosti.

Damon Miller, vedúci marketingu spoločnosti Basis, sa v tejto súvislosti vyjadril, že nikto netvrdí, že smarthodinky nahradia profesionálne štúdie spánku, alebo že majú presnosť merania na podobnej úrovni, ako lekárske prístroje. Zariadenia sú podľa neho určené pre bežných používateľov a v súvislosti s tým je presnosť dostatočná, vychádzajúca z pomerne dobrých odhadov o spánkovom cykle.

Pekne takéto reči vystihla doktorka Lisa Meltzer, špecialista na výskum spánku v nemocnici v Denveri. Tá upozornila na to, že o kvalite a priebehu spánku hovorí mozog a jeho vlny a nie srdečný tep. Výrobcovia náramkov a hodiniek robia testovanie svojich zariadení len interne a pokiaľ výsledky o presnosti nepublikujú v peer-review vedeckých žurnáloch, nemajú také vyjadrenia o „dostatočnosti“ žiadnu váhu.

Čo na srdci, to na hodinkách

Extrémne ružové to nie je ani s meračmi tepu. Tep srdca sa v lekárskom prostredí presne meria pomocou EKG (elektrokardiografia) a touto cestou sa v minulosti vydala aj športová výbava, pozostávajúca z pásu, ktorý sa pripína na hrudník (obsahuje jednu alebo viac elektród).

To je pravdaže nepohodlné a trend nových sexy fitnes náramkov a smarthodiniek si vyžaduje lepšie riešenie. Súčasné zariadenia tak používajú optickú detekciu, pri ktorej je pokožka osvetľovaná diódou. Ako sa koža vplyvom srdečného tepu mierne chveje, odrážané svetlo mení svoju intenzitu, čo je zaznamenané svetlocitlivým senzorom, podľa čoho sa meria tepová frekvencia.

Ľudia ktorí chodia na EKG vyšetrenia si však rýchlo začali všímať, že hodnoty namerané týmito náramkami a hodinkami príliš nesedia s tými, ktoré merajú pokročilejšie zariadenia.

Nedelnik17-7_nowat

Pekne to popisuje napríklad Joana Stern z Wall Street Journal, ktorej EKG vyšetrenie ukazovalo tep 130 úderov za minútu, zatiaľ čo dvoje na ruke nasadené smart zariadenia len 115 respektíve 100.

Sharon Profis s CNET-u zaznamenala dokonca ešte vyššie rozdiely, 146 vs. 93. Rozhodla sa preto vyskúšať viacero zariadení. Prekvapene sa pozerala na to, ako pri nízkom tepe 80 až 90 úderov za minútu mali hodinky a náramky odchýlku 5 až 10 % a pri vysokých hodnotách 160 až 170 úderov za minútu dokonca aj viac ako 50 %.

Nedelnik17-8_nowatHlavným problémom nie je to, že by optická metóda bola nespoľahlivá sama o sebe. Ak pritlačíte prst napríklad na senzor smartfónu, tep meria pomerne presne celý čas. Avšak s prstom na telefóne nikto necvičí. Hodinky nikdy nedržia na ruke bez pohnutia a aj keď sa nekĺžu, stále sa trasú, čím sa mení uhol aj vzdialenosť ku koži. Kým pri ležaní, sedení či chôdzi je tep meraný pomerne presne, pri dynamickom cvičení, behu či inom aktívnom športe môžu zariadenia dostávať poriadne na frak a mať odchýlky merania na úrovni niekoľkých desiatok percent. Výrobcovia sa radi chvália vysokou presnosťou merania, lenže tá sa týka obvykle len senzoru ako takého, ktorý je testovaný v ideálnych podmienkach, nie senzoru osadenom v hodinkách, ktoré ma na ruke aktívna osoba.

Možno si poviete, že na tom príliš nezáleží. No a čo, že to nemeria presne. Pre bežného človeka to stačí. Ale takýto názor je trochu krutý. Ak si kúpim vonkajší teplomer, tiež nečakám, že ide o vedecké vybavenie merajúce teplotu na milióntinu stupňa presne. Chcem ale, aby mi pri teplote 17 °C ukázal, že je zhruba toľko stupňov a nie, že mi bude ukazovať, že je 5 °C alebo 28 °C. To by mi bol nanič.

Takisto, ak si niekto sleduje kalorický príjem a chce mať dobrý prehľad o tom, koľko  kalórii denne spáli, očakáva nejakú tú presnosť. Smarthodinky mu uľahčujú život, pretože si nemusí robiť a počítať vlastné kalorické tabuľky. Ak je ale zariadenie nepresné o desiatky percent, výsledný rozdiel môže prekročiť hranicu medzi pozitívnym a negatívnym kalorickým príjmom a celá užitočnosť letí oknom. Všetci sa pri tom usmievame, akí sme so smarthodinkami trendoví a potľapkávame sa po ramenách, že fíha ľaľa, aký užitočný nástroj.

Tieto zariadenia pri tom stoja stovky eur a mnoho ľudí predpokladá, že sú kvalitné a plnohodnotné a nie, že majú presnosť na úrovni „No čo ja viem. Dajme tomu že sto.“

Možno tomu ale prikladám zbytočnú vážnosť. Ak nie ste profesionálny športovec, tak tie údaje o spánku, srdcovom tepe a počte krokov vás zrejme po chvíli aj tak prestanú baviť.

Nedelnik17-5_nowat

Koniec koncov, prieskum naznačuje, že po 6 až 12 mesiacoch rôzne nositeľné zariadenia prestane používať až 50 % ich používateľov. Niečo také je pre segment „počítačov“ vskutku nezvyčajné. Ak si kúpite prvý smartfón, vo väčšine prípadov sa pre vás stane treťou rukou a v budúcnosti si naopak už bez neho nedokážete predstaviť život. Úspešnosť inteligentných náramkov a hodiniek sa skôr podobá na obvyklý osud rôznych domácich fitness nástrojov, na ktorých sa po pár mesiacoch suší oblečenie.

Možno je to na koniec aj dobre. Aspoň firmy nestihnú vaše zdravotné výsledky predať, alebo niekomu prezradiť z dôvodu vlastnej nekompetentnosti. Tak sa to stalo napríklad v prípade jedného DNA testu otcovstva, ktorý publikoval výsledky na svojej cloudovej službe. Žiaľ, malá zmena webového odkazu umožnila zobrazenie dáta všetkých používateľov.

Diagnostika v malom balení. Ale veď som hovoril, že je to len Beta

Pokrok ide dopredu. Dnes nám smarthodinky zmerajú tep a spánok, zajtra odoberú krv a odhalia všetky choroby a pozajtra už ani nebude treba chodiť k doktorovi, pretože cloudová služba vám presne prezradí, aký typ rakoviny práve dnes máte.

Tešme sa všetci pri tom na známy Silicon Valley prístup „Hurá torpédo“, teda nasaď do ostrej prevádzky nedokončenú betu a dolaď ju za behu. Veď keď to funguje inde, prečo by nemalo aj tu. Ľudia si už zvykli.

V stávke je veľa a miliardové trhy čakajú. Ešte donedávna sa zdalo, že novým Googlom, Facebookom či Uberom zdravotníctva bude Theranos. Veď koniec koncov, mal všetko potrebné. Sídlo v Silicon Valley, odvážnu riaditeľku s víziou, ktorá v devätnástich rokoch zutekala z vysokej školy hľadať lepšie zajtrajšky vo svojej firme a takisto desiatky miliónov na konte z investícií.

O čo ide? O sen mnohých firiem priniesť tzv. laboratórium na čipe. No len si predstavte, že jedného dňa budete mať na ruke zariadenie nie väčšie ako hodinky, ktoré vám analyzuje z kvapky krvi podrobne váš zdravotný stav, bez toho aby ste museli ísť na zdĺhavé testy do nemocnice.

Nedelnik17-2_nowat

Žarty stranou, ide o  niečo, čo by zmenilo svet a ak to dokážeme v dohľadnej dobe, bolo by to skvelé. Theranos sa týmto krokom vybral a prototypy zariadenia, nazvaného Edison, plnili stránky najmä amerických spravodajských serverov. K „hodinkám“ sme ešte ďaleko, ale firma sľubovala prvý krok, ktorým je diagnostika čipom z malej vzorky krvi.

Stačí len pár kvapiek získaných pichnutím do prstu a je hotovo. Nie je nutné ísť na odbery a nechať sa bodať obrovskými injekciami do horko ťažko nájdenej žily. Je nesporné, že také niečo by bola skutočná revolúcia v rámci diagnostiky a to nielen vo vyspelom svete ženúcom sa za pohodlnosťou, ale aj v krajinách tretieho sveta, kde je kvalitná a rýchla diagnostika veľký problém.

Nedelnik17-10_nowatVývoj zariadenia pokračoval a startup Theranos získal behom prvých rokov svojej existencie investície 70 miliónov dolárov, ktoré v nasledujúcich rokoch narástli na viac ako 400 miliónov. Keď v roku 2013 začal poskytovať služby v čoraz väčšom množstve sietí lekární Walgreen, jeho trhová hodnota sa odhadovala na 9 miliárd dolárov.

No nie je to super? Prečo by ste mali svoje dieťa, ktoré sa bojí ihiel, vodiť k sestričke do nemocnice na krvné testy. Zájde si do lekárne, kde mu test vykoná magické zariadenie pichnutím do prsta a doktorovi donesiete len výsledky.

Zariadenia Edison mohlo vykonávať viac ako 200 lekárskych testov, ako napríklad meranie hladiny cholesterolu či hemoglobínu. No a čo, že sa neobjavili žiadne testy a štúdie v rešpektovaných vedeckých žurnáloch. Hlavná vec, že sa používajú najnovšie technológie, pretože to čo je nové, malé a tenké je predsa vždy lepšie, ako hrubé, veľké a staré.

Theranos nie je jediný, ktoré takéto zariadenia vyvíja, ale zatiaľ čo iné spoločnosti publikujú svoje často len čiastkové úspechy v peer-review literatúre, Theranos svoje technické postupy neodhaľuje a chválil sa len s výsledkami. Na kritiku pravdaže netreba reagovať. Tí doktori z laboratórií, ktorí používajú objemné zariadenia a veľké vzorky krvi na diagnostiku určite len závidia a boja sa nástupu novej doby. A je jedno, že sa v odborných žurnáloch objavujú štúdie, poukazujúce na to, ako je problémom testov z malej vzorky vysoká variabilita výsledkov.

Nedelnik17-5_nowat

Behom jesene investigatívni reportéri Wall Street Journal začali verejne poukazovať na veľké nedostatky metód, ktoré Theranos používal. Výsledkom boli štúdie, ktoré ukazovali, že zariadenie Edison napríklad pri testovaní hladiny testosterónu nedosahuje dostatočnej presnosti a je mimo tolerovanej odchýlky v 87 % prípadov.

V teste pomáhajúcom zisťovať rakovinu prostaty (meranie na základe špecifických antigénov v krvi) zlyháva v 22 % prípadov a pri zisťovaní hormónu prolaktín v 47 % prípadov. Ak ste odobrali tomu istému pacientovi dve vzorky po sebe, výsledky testov boli značne odlišné. Napríklad test vitamínu D z dvoch vzoriek od toho istého pacienta by mal byť rovnaký, alebo sa v rámci variability vzorky držať odchýlky do 20 %. Inšpekcia zariadení Edison ale ukázala, že odchýlka bola 21 až 130 %. Ak ste pomocou zariadenia zisťovali napríklad obsah hormónu tyroxín, ktorý produkuje štítna žľaza, test ukazoval na jednej vzorke veľký nadbytok a na druhej výrazný nedostatok tohto hormónu.

Nedelnik17-9_nowatProdukované výsledky tak boli výrazne odlišné od tých, ktoré boli vykonané na klasickom vybavení, o čom doktori, ktorí z krvných výsledkov vychádzali, nemali často potuchy.

Ako povedal pre Wall Street Journal Stephen Master, profesor biomedicínskeho laboratória Cornellovej univerzity „Bolo to prvý krát, kedy sme mali šancu vidieť dáta produkované týmto zariadením. Je ťažko uveriteľné, že niečo tak nepresné sa vôbec dostalo do reálnej prevádzky a slúžilo na diagnostiku ľudských pacientov.“

Theranos sa proti obvineniam ostro ohradil. Namiesto vyvrátenia výsledkov však prešiel k zapieraniu. Vzhľadom na to, že do kauzy sa pridali aj jeho bývalí zamestnanci, ktorí „nabonzovali“ výrazné pochybenia z hľadiska bezpečnostných protokolov a chybovosti testov, spoločnosť má dnes na krku federálne vyšetrovanie.

Ako vidieť, prístup Silicon Valley nie je vhodný pre každý odbor. Tu asi firmám ich podmienky používania služby (Áno, súhlasím), kde sa zrieknu akejkoľvek zodpovednosti za svoj softvérový a hardvérový odpad asi nebude stačiť.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak každú nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pospolu pod rovnomenným kľúčovým slovom.