Smarthodinky sa rozširujú stále viac a výrobcovia predstavujú čoraz zaujímavejšie modely. V našom magazíne sa im pravidelne venujeme, avšak recenzie nie sú všetko a pravý technologický nadšenec sa vždy zaujíma aj o to, čo je potrebné k tomu, aby dané zariadenie mohlo fungovať a čo všetko sa ukrýva v jeho útrobách.
Smarthodinky si stále hľadajú svoje miesto na trhu. Predaje síce neustále narastajú a výrobcovia uvádzajú na trh čoraz pokročilejšie modely, avšak situácia na trhu je pomerne zmätočná a výrobcovia tápu v tom, čo by vlastne smarthodinky mali obsahovať a akú funkčnosť by mali prinášať. Kým niektorí v nich vidia prakticky len pasívny merač telesných funkcií, iní sa uberajú cestou komplexného nástroja, ktorý by mal človek stále aktívne používať.
Niektoré modely sa snažia byť pomocníkom, alebo predĺženou rukou smartfónu, iné naopak autonómnym prvkom, schopným fungovať pokročilo aj samostatne. V roku 2014 smarthodinky z hľadiska počtu predaných kusov ešte príliš neoslňovali. V prvom štvrťroku sa ich predalo dohromady na celom svete pol milióna kusov a v druhom štvrťroku poskočili na milión, pričom takéto objemy v treťom a štvrtom prakticky zopakovali.
Tempo udával jasne Samsung, ktorý napríklad v druhom kvartáli 2014 predal 700 000 kusov smarthodiniek a o ďalších 300 000 kusov sa postarali ostatní výrobcovia.
Všetky analytické spoločnosti očakávali v roku 2015 výrazný rast predajov, a to hlavne z dôvodu, že na trh mal vstúpiť Apple. Táto spoločnosť má najmä v domácich Spojených štátoch obrovskú používateľskú základňu, ktorá je zvyčajne veľmi verná a z nových produktov nadšená. Očakávalo sa preto, že Apple výrazne predaje posunie. Apple Watch sa napokon dostali na trh v apríli 2015 a prognózy sa viac-menej naplnili.
Výsledkom bolo, že v druhom štvrťroku 2015 sa predalo už 5,3 milióna smarthodiniek, pričom 4 milióny vyrobil Apple, 400 000 Samsung a 900 000 ostatní výrobcovia dohromady. V treťom kvartáli minulého roku čísla opäť narástli, konkrétne na 6,1 milióna kusov, pričom sa na tom podieľal Apple 4,5 miliónom kusov hodiniek, Samsung 0,6 a ostatní menší výrobcovia dohromady jedným miliónom kusov.
Na výsledky z posledného štvrťroku si budeme musieť ešte chvíľu počkať, avšak vyzerá to, že v roku 2015 sa predalo približne 20 miliónov smarthodiniek, čo je pomerne dosť pod hranicou veľkého očakávania z minulosti. Rozbeh je skrátka trochu pomalší a smarthodinky si používateľov stále hľadajú. V uvedených číslach pravdaže nie sú zarátané iné nositeľné zariadenia, ako sú napríklad jednoúčelové športové náramky a podobne.
① – Odklopený display smarthodiniek Apple Watch
Z hľadiska techniky a inžinierskeho kumštu sú smarthodinky veľmi zaujímavým zariadením, na ktoré sa je radosť pozerať. Niektoré modely na trhu sa dajú považovať skutočne za regulárny počítač a ide teda o ďalší prírastok do pestrej rodiny výrobných formátov. Vtesnať do takto malých rozmerov zástup komplexných čipov a dostatočne výkonnú batériu je neľahké, vďaka čomu vznikajú zaujímavé a kompaktné riešenia. Ako teda útroby súčasných smarthodiniek vyzerajú?
Ako tikajú Apple Watch?
Apple Watch sú bezkonkurenčne najpredávanejšími pokročilými smarthodinkami súčasnosti a podieľajú sa na zruba 70 % celosvetových predajov v tejto kategórii. V našich končinách je samozrejme situácia iná, pretože cenovka presahujúca 450 eur v najlacnejšej verzii im do kariet príliš nehrá. Hodinky od Applu sú dnes rozdelené do štyroch kolekcií, ktoré sa líšia použitým materiálom tela.
Najlacnejšia podoba z hliníka má označenie Apple Watch Sport, drahšie modely z ušľachtilej ocele sú označované ako Apple Watch a Apple Watch Hermès, a napokon luxusný model zo zlata za viac ako 10 000 eur dostal meno Apple Watch Edition. Jednotlivé varianty sa následne delia podľa farby tela, typu náramku a takisto celkovej veľkosti (menší model má 3,8 × 3,2 cm a väčší 4,2 × 3,6 cm).
Dohromady je tak na trhu niekoľko desiatok rôznych konfigurácií. Po hardvérovej stránke sú všetky prakticky totožné, vrátane tých luxusných, pričom mierne rozdiely sú len medzi malou a väčšou verziou, ktorá automaticky dáva priestor rozmernejšiemu displeju a takisto batérii.
② – Vyberanie vnútorného SiP S1. Vpravo hore odobratý vibračný motorček (Taptic engine) a vľavo dole odobratá batéria
Dostať sa dovnútra hodiniek Apple Watch sa dá prakticky len násilím. Nejaké prístupové skrutky budete hľadať márne. Jediná cesta dnu je z vrchu, pričom je potrebné displej trochu nahriať, aby povolila vrstva lepidla pod ním. Obvykle postačí teplovzdušná pištoľ alebo pár minútové položenie gumového vankúšika naplneného horúcou vodou. Následne sa už môžete pokúsiť displej trošku odchýliť ostrým nožom a strčiť podeň tenkú plastovú zarážku, ktorou displej uvoľníte po všetkých stranách.
Pri odklápaní je potrebné zároveň zospodku hodiniek odpojiť vnútorný ploský kábel, ktorý vedie k displeju. Apple použil pre svoje hodinky veľmi pekný OLED displej so zahnutými hranami a plastovým substrátom namiesto skla. Tento displej vyrába firma LG a keďže ide o OLED s aktívnou maticou, stretnete sa aj s označením AMOLED. Aktívna matica je však pre takéto zariadenia samozrejmosťou.
Ako to po odklopení displeja vyzerá môžete vidieť na obrázku ①. Na pravej strane obrázka je spodná časť displeja a ihneď si môžete všimnúť, že v skutočnosti k nemu vedú až dva kábliky, ktorých „zubaté“ konektory sú dobre vidieť aj na tele hodiniek vľavo. Pre obraz a napájanie displeja je ten horný kábel. Dolný káblik končí na trochu černejšom mieste, kde sa ukrýva senzor okolitého osvetlenia.
Ide o špeciálne riešenie, pri ktorom senzor už nesmeruje von nejakou dierkou, ako je bežné pri smartfónoch a namiesto toho je umiestnený za displejom a svetlo deteguje priamo cezeň. Jeho funkcia je rovnaká ako v iných zariadeniach a smarthodinky podľa okolitého osvetlenia upravujú jas displeja. Na opačnej strane displeja je vidieť už aj prvý čip, ktorým je radič dotykovej vrstvy. Ide o AD7166 od americkej spoločnosti Analog Devices.
Na ľavej strane obrázka je samotné telo smarthodiniek, ktoré prakticky kompletne vyplňujú dva komponenty. Dole je batéria Li-ion polymérového typu, s kapacitou 205 mAh, ktorá je veľká zhruba ako horný článok palca. Hodinky by mala zvládnuť napájať približne 18 hodín. Priamo nad batériou je už na prvý pohľad kovová súčiastka, na ktorej je nalepená čierna plastová páska a vyrytý nápis Taptic Engine.
Ide o mechanickú súčiastku v podobe malého lineárneho motorčeka, ktorý zabezpečuje vibrácie. Mechanizmus môžete vidieť odobratý a otvorený na druhom obrázku vpravo hore. V smartfónoch sa obvykle používa rotačný vibračný motorček so závažím alebo oscilačný motorček s vibrujúcou platničkou. V hodinkách sa ale Apple rozhodol použiť tento zaujímavý lineárny model, v ktorom sa pohybuje závažie na pružine doprava a doľava.
Hlavný dôvod bude zrejme to, že okrem reakcie na prichádzajúci hovor používajú hodinky vibrácie aj na haptickú odozvu. Hodinky sa totiž chvejú aj v rámci ovládania displeja a tým dávajú používateľovi spätnú väzbu.
Na obrázku ② môžete vidieť Taptic Engine (vpravo hore) a batériu (vpravo dole) odobratú, čím sa vo zvyšku tela smarthodiniek odhalilo ďalšie konštrukčné poschodie. V ľavej časti obrázka sledujete vyťahovanie srdca smartfónu, ktorým je SiP S1. Spolu s vyťahovaním je možné vidieť maličký vyskočený mikrofón na ľavej časti, malý reproduktor v hornej časti hodiniek a diagnostický konektor na spodku, ktorý je prístupný aj na pripojenie zvonku.
Bežnému pohľadu je ale tento diagnostický konektor skrytý, pretože je vnútri koľajničky náramku a odhalí sa až pri odobratí náramku ako takého. Všetku pozornosť na seba pravdaže strháva najdôležitejšia strieborná časť s logom nahryznutého jablka a označením S1. Ako sme už spomenuli, ide o SiP, pričom táto skratka znamená „Systém v monolitickom balení“ (System in Package).
Apple takto označuje svoje kompletné zapuzdrovanie čipov do jedného monolitického celku. Je to prakticky samostatný integrovaný počítač a jeho prvú verziu Apple označil ako S1. Nejde teda o klasické riešenie základnej dosky, na ktorej sú tenké a ľahko odoberateľné hliníkové krytky, čo je typické pri smartfónoch. Ide o kompletné a neprístupné zapuzdrenie dosky plošných spojov, ktoré pripomína ochranné puzdrá desktopových procesorov.
③ – Útroby SiP S1 hodiniek Apple Watch po zbrúsení umelej živice
Je vyrobené z umelej živice a extrémne dobre utesnené, takže sa nedá normálnou cestou odlúpnuť. Ak sa túžite pozrieť dovnútra, je nutné použiť röntgenové lúče, alebo skrátka živicu násilne zbrúsiť.
Útroby S1 môžete vidieť na obrázku ③. Tento mikropočítač zaberá prakticky celý plošný rozmer smarthodiniek a má rozmery zhruba 2,5 × 3 cm. Veľký čip v strede je kombinácia hlavného SOC a operačnej pamäte. Ide dnes už o bežné riešenie typu „puzdro na puzdre“ (Package on package), pri ktorom sú dva veľké čipy osadené na sebe pre ušetrenie miesta a skrátenie nutných prepojovacích kontaktov.
Hornú vrstvu tvorí 512 MB operačnej pamäte od japonskej spoločnosti Elpida, ktorú v súčasnosti už kompletne vlastní americký Micron Technology. Spodnú vrstvu tvorí hlavné SOC v podobe Apple 0778, ktoré bolo vyrobené vo fabrikách Samsungu 28 nm výrobným procesom. Ide o zapuzdrenie 32-bitového CPU jadra architektúry ARMv7 spoločne s grafickým jadrom PowerVR SGX543 od britskej spoločnosti Imagination Technologies. CPU má maximálnu frekvenciu 520 MHz.
Dúhový povrch napravo je lesknúci sa čip NAND flash pamäte, ktorý slúži ako úložisko pre dáta. Osadený je 8 GB čip od americkej spoločnosti SanDisk, alebo totožný od japonskej Toshiby (tieto spoločnosti na vývoji svojich NAND flash pamätí dlhodobo spolupracujú).V hornej časti dosky je tretí najväčší čip v poradí, ktorým je BCM43342 od americkej spoločnosti Broadcom. Ide o multifunkčný rádiofrekvenčný čip zabezpečujúci spojenie cez Wi-Fi, Bluetooth a NFC.
Naľavo od neho je nový šesťosový akcelerometer a gyroskop LSM6DS3 od francúzsko-talianskej spoločnosti STMicroelectronics. Má rozmery 3 × 3 mm a je to vôbec prvý prípad, keď Apple vo svojom produkte použil šesťosový senzor. Doteraz sme u neho videli len jednoduchšie riešenia v podobe samostatného gyroskopu (obvykle od spoločnosti InvenSense), ktoré vyžadovali doplnkový čip s akcelerometrom (obvykle od Bosch).
Hore na pravej strane dosky sú umiestnené dva čipy pre NFC, pričom ide o NFC radič PN548 od holandskej spoločnosti NXP Semiconductors a zosilňovač NFC signálu AS3923 od rakúskej spoločnosti AMS. V Európe má svoje korene aj radič napájania umiestnený na ľavej časti dosky. Konkrétne ide o D2238A od nemeckej spoločnosti Dialog Semiconductor.
Hneď poď ním si môžete všimnúť v poradí druhý čip týkajúci sa dotykovej vrstvy. Tak ako ten na spodnej strane displeja, aj tento je od americkej spoločnosti Analog Devices, pričom ide o model AD7149. Je to programovateľný radič pre jednotlivé dotykové senzory. V spodnej časti dosky sa nachádzajú dva rozmerovo veľmi podobné čierne čipy, ktoré majú na starosť zvuk smarthodiniek. Ten naľavo je hardvérový kodek, ten napravo zosilňovač. Oba sú od americkej spoločnosti Maxim Integrated.
Za pozornosť ešte stojí najväčší čip dolnej časti dosky, ktorým je radič bezdrôtového nabíjania. Ide o P9022 od americkej spoločnosti IDT (Integrated Device Technology). Apple Watch skutočne žiadny nabíjací konektor nemajú a nabíjanie prebieha malou bezdrôtovou nabíjačkou, ktorá sa magneticky upevňuje na spodok zariadenia. Na obrázku číslo ④ môžete vidieť dno hodiniek, na ktorom sú senzory tepu srdca.
④ – Dno Apple Watch so senzormi tepu a cievkou bezdrôtového nabíjania
Tie je vidieť aj zvonku na spodku zariadenia, pretože musia mať k ruke prístup. Pri meraní je pokožka osvetľovaná dvojicou bielych obdĺžnikových diód (ich svetlo je v zelenej a infračervenej časti spektra). Svetlo pozmenené okom nepostrehnuteľnými pulzmi pokožky sa vracia nazad do hodiniek cez malé šošovky a dopadá na dvojicu šedých optických štvorcových senzorov s medenými okrajmi.
Na základe toho sa frekvencia tepu vyhodnocuje. V úplnom strede dna je medzi šošovkami vidieť aj magnet, ktorým sa hodinky pridržiavajú na nabíjačke. Všimnite si takisto kruhový objekt, ktorý sa vinie okolo celej senzorovej časti a má na svojom konci niekoľko kontaktov. Ide práve o cievku spomenutého indukčného bezdrôtového nabíjania. V nabíjačke, ktorá je pripojená do elektrickej siete je cievka takisto, pričom sa okolo nej vplyvom elektrického prúdu vytvára magnetické pole, ktoré sa šíri do okolia.
Ak sa do tesnej blízkosti dostanete druhá cievka, teda tá ktorá je v hodinkách, magnetické pole v nej generuje elektrický prúd, ktorý je použitý na nabíjanie batérie. Takýto prenos energie magnetickým poľom má pravdaže oproti spojeniu káblom značné straty. Umožňuje však dizajnovo čisté zariadenia bez otvorov a iných kontaktov. Tomu ako bezdrôtové nabíjanie funguje sme sa podrobne venovali v článku Bezdrôtové nabíjanie dnes aj zajtra (touchIT septrember 2015).
Za tajomstvami LG Watch Urbane
LG Watch Urbane sa dostali na trh na konci apríla minulého roku, v rovnakú dobu ako Apple Watch. Ide o podarený model s oku lahodiacim dizajnom v štýle klasických náramkových hodiniek. LG zvolilo kruhový tvar tela z ušľachtilej ocele v zlatom alebo striebornom zafarbení. Vyhlo sa tak dojmu „lacné digitálky z vietnamskej tržnice“, ktorým žiaľ trpí veľké množstvo smarthodiniek súčasnosti. Dizajn je pravdaže subjektívna záležitosť a mladšia generácia si už plastové telo a štvorcový tvar s týmito zabudnutými produktmi nespája.
⑤ – Odobratý kryt smarthodiniek LG Watch Urbane
Na rozdiel od Apple Watch, dovnútra LG Watch Urbane sa dostanete zo spodnej strany. Zadný kryt sa dá zapáčením odklopiť, tak ako na bežných náramkových hodinkách. Pre ľahšie odklopenie je vhodné telo smarthodiniek trochu nahriať, aby povolilo lepidlo, ktoré zabezpečuje vodotesnosť. Kryt môžete po otvorení bez problémov zaklapnúť nazad, avšak pre zachovanie vodotesnosti je vhodné naniesť novú vrstvu lepidla. Na obrázku ⑤ môžete vidieť, ako zariadenie po odklopení krytky vyzerá.
Poradie komponentov je rovnaké ako pri Apple Watch, ale keďže pristupujeme do hodiniek zo zadnej strany, ako prvé je vidieť základnú dosku. LG na rozdiel od Apple používa prístupné riešenie a nezalial čipy kompletne umelou živicou. Už pri prvom pohľade sú na obrázku útrob dobre vidieť štyri „záplaty“, ktoré sú v skutočnosti ploskými konektormi káblov, zapojenými do dosky.
Ten osamotený šikmý konektor je na prenos obrazu do displeja. Nad sebou umiestnená trojica konektorov vpravo patrí v poradí od vrchu batérii, v strede je konektor ovládacieho kolieska a zároveň nabíjačky (päť kruhových kontaktov viditeľných zozadu hodiniek) a ten najväčší na spodku, pripomínajúci trochu písmeno L, vedie do dotykovej vrstvy displeja.
Dosku drží niekoľko skrutiek a ako po vybratí vyzerá z oboch strán si môžete pozrieť na obrázku ⑥. Doska je tu oproti polohe v hodinkách „hore nohami“, čo však dáva väčší zmysel z hľadiska osadenia čipov. Naľavo je zadná časť, na ktorú sa pozeráte po odklopení zadného krytu smarthodiniek.
V jej hornej časti môžeme vidieť čierny čip radiča dotykovej vrstvy displeja. Použitý je model S3526B od americkej spoločnosti Synaptics. Nie náhodou je umiestnený hneď vedľa podlhovastého „zubatého“ konektora dotykovej vrstvy, ktorá mu dáta o používateľskom dotyku na displeji poskytuje a radič ich následne spracováva. Vľavo od neho je čip obsahujúci šesťosový akcelerometer a gyroskop. Ide o M651, ktorý vyrába americká spoločnosť InvenSense.
Hneď kúsok nad ním je malý čip relevantného doplnku, ktorým je trojosový kompas AK8963 z dielne japonskej korporácie Asahi Kasei. Dohromady teda dávajú až deväť stupňov voľnosti. Vedľa tejto dvojice sa ešte združuje šedý čip od japonskej spoločnosti ALPS, pričom ide o D38 JN5B. Podľa miniatúrnej dierky vidíme, že ide o barometer. Dole vľavo je čierny čip Qualcomm WCD9302, ktorý sa stará o spracovanie všetkých vstupných a výstupných zvukov. Kúsok pod ním je šikmo umiestnený „zubatý“ konektor displeja.
V úplnom strede dosky nájdeme ešte senzor tepu srdca, ktorý vidíme na hodinkách aj zvonku cez malú šošovku. Tento komponent obsahuje jednu diódu a jeden svetelný detektor. Ide o rovnaký princíp ako v prípade Apple Watch či iných smarthodiniek a dióda jednoducho osvetľuje pokožku. Ako sa koža vplyvom srdečného tepu mierne chveje, odrážané svetlo mení svoju intenzitu, čo je zaznamenané svetlocitlivým senzorom. Táto metóda sa označuje krkolomným slovom fotopletysmografia, alebo skrátene PPG. Konkrétne je použitý senzor PAH8001 od taiwanskej spoločnosti PixArt. Napravo od neho je vidieť konektor bočného kolieska hodiniek a pod ním v pravom dolnom rohu konektor batérie.
⑥ – Horná a dolná strana základnej dosky LG Watch Urbane
Na pravej polovici obrázka ⑥ je druhá strana základnej dosky, ktorá je otočená smerom k displeju. Suverénne najväčším čipom (i keď vzhľadom na rozmery zhruba 1 × 1 cm je to relatívne) je operačná pamäť s kapacitou 512 MB. Pochádza z fabriky juhokórejského výrobcu SK Hynix a ide o mobilný typ nízkonapäťovej DDR2. Podobne ako na Apple Watch, aj v tomto prípade ide o puzdro na puzdre a pamäť je osadená priamo na čipe hlavného SOC, ktorý tak kompletne prekrýva.
LG Watch Urbane používa SOC Snapdragon 400 od Qualcommu. Obsahuje štyri procesorové jadrá ARM Cortex-A7, s maximálnou frekvenciou 1,2 GHz a grafické jadro Adreno 305 s maximálnou frekvenciou 450 MHz. Naľavo od neho je doska obsypaná poľom malých cievok a iných elektronických súčiastok a v ich strede tak nemôže byť nič iné než čip správy napájania. Použitý je model PM8226 od Qualcommu.
Pokiaľ vás zaujíma, s čím konkrétne okrem cievok obvykle kooperuje, tak ide o trojicu miniatúrnych čiernych čipov pod ním. Zľava ide o prepínač FTL11639UCX od Fairchild Semiconductor, ktorý zaisťuje pripájanie a odpájanie napájania, v strede čip BQ27421-G1 od Texas Instruments, pre zisťovanie stavu nabitia a zostávajúcej kapacity batérie a vpravo trojicu uzatvára konvertor napätia Texas Instruments TPS61282.
Z iného súdku už je čierny čip vpravo hore, ktorý má menej častý, výrazne obdĺžnikový tvar. Ide o rádiofrekvenčný modul od spoločnosti Broadcom (BCM4343), ktorý sa stará o Wi-Fi (802.11b/g/n) a Bluetooth pripojenie. Žlto zafarbený čip s dierkou, umiestnený nad ním pri hornom okraji dosky, je mikrofón S1301. Vyrába ho americká spoločnosť Knowles. Napravo vedľa neho si všimnite malú medenú plošinku. Ide o kontakt, na ktorom je priložená anténa osadená po obvode konštrukcie smarthodiniek.
Posledný veľký komponent na doske je rotačný vibračný motorček, umiestnený pri pravom okraji. Je priamo pripevnený k základnej doske a pri zopnutí trasie celými hodinkami. Je to kvôli tomu, že roztáčané závažie v tvare valčeka v jeho spodnej časti je nesymetrické, čím dochádza k vibráciám. Ak si základnú dosku v hlave virtuálne prevrátite, uvedomíte si, že presne pod týmto motorčekom je čip haptickej odozvy, ktorý jeho pohyb ovláda. Čip je od juhokórejskej spoločnosti Imagis Technology (ISOA1448).
⑦ – Po odobratí základnej dosky je možné z hodiniek LG Watch Urbane vybrať batériu, pod ktorou sa už nachádza kruhový OLED displej
Na obrázku ⑦ si môžete prezrieť zvyšok smarthodiniek. Po odobratí základnej dosky sa odhalí pozícia Li-ion batérie polymérového typu, s kapacitou 400 mAh. Má rozmer 3 × 3 cm a je hrubá 4 mm. Vyrába si ju samotné LG, respektíve jeho LG Chem, ktorý patrí do tohto obrieho konglomerátu.
Pod touto batériou sa už nachádza displej. Ide o OLED s aktívnou maticou (AMOLED), v plastovou substráte, ktorý je však v rámci hodiniek krytý ochranným sklom (keďže ho nie je nutné zahnúť, tak ako je to v prípade Apple Watch). Ide o displej s uhlopriečkou 1,3″ a má rozlíšenie 320 × 320 bodov. Tento druh štandardného zápisu rozlíšenia je však vzhľadom na to, že displej je kruh, trochu zavadzajúci.
Kruhový displej ako taký nie je triviálna záležitosť. Operačné systémy a softvér bol prakticky odjakživa pripravovaný na obdĺžnikové a teda hranaté displeje, ktoré mali rovnaký rozmer po celej svojej dĺžke. Komplikovaná je takisto výroba nielen z hľadiska rezov, ale aj neštandardného rozloženia jednotlivých elektronických prvkov a vodičov.
Mnoho starších elektronických zariadení s „kruhovými“ displejmi (napríklad inteligentné termostaty od spoločnosti Nest) si pomohli malým podvodom a skrátka osadili štvorcový displej, ktorý obohnali kruhovou konštrukciou so širokým rámom. Displej tak zobrazuje kruh, ktorý je jediný viditeľný, ale panel ako taký je štvorec alebo obdĺžnik. V smarthodinkách sa takýto trik obvykle nepoužíva, pretože okraje by museli byť príliš široké, čo je pomerne nevzhľadné.
Prvý kruhový displej na smarthodinkách použila na jeseň 2014 spoločnosť Motorola. Išlo o hodinky Moto 360. Ich displej však bol typu LCD (panel IPS), ktorý bol navyše kruhový len čiastočne a mal jednu hranu skosenú (práve kvôli problémom s napojením rozvodov). Displej vyrobila svetová trojka v displejoch – čínsky InnoLux. Už o mesiac neskôr LG predstavil svoje hodinky G Watch R, ktoré ako prvé prišli s kompletne kruhovým displejom, ktorý bol navyše typu OLED a tento segment tak dá sa povediac naozaj otvoril.
Tento model displeja je použitý aj v hodinkách Urbane. LG ako svetová displejová jednotka si kruhový OLED vyrába pravdaže sama. Jeho dcérska spoločnosť LG Display je najväčší výrobca displejov na svete a stojí za viac ako štvrtinou svetovej produkcie. V prípade OLED segmentu je jeho dominancia ešte väčšia. Ako môžete na obrázku vidieť, displej a pred ním umiestnená samostatná kapacitná dotyková vrstva sú k ochrannému sklíčku prilepené.
V prípade, že sklíčko praskne, výmena rozhodne nie je jednoduchá a zrejme by bolo nutné použiť aj nový displej.
Dúfame, že ste si výlet do útrob súčasných smarthodiniek užili a teraz už máte dobrú predstavu o tom, čo stojí za ich rozmanitou funkčnosťou. Množstvo senzorov a iných pokročilých komponentov v miniatúrnym tele je pekná ukážka kumštu a pokroku a určite stojí za pozornosť.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom februárovom vydaní touchIT, č. 1/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvednené v článku môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
